---

Na druhom ročníku konferencie (De)polarizácia na Slovensku sa znova stretli pohľady rozličných disciplín v čistej aj prienikovej podobe: filozofia, jazykoveda, mediálne štúdiá v dotyku so sociológiou, s právom či medicínou. Až tri príspevky sa odrazili od aktuálnej búrlivej spoločenskej debaty pri príležitosti prijatia ústavnej novely zakotvujúcej, okrem iného, dve pohlavia na základe biologických kritérií; právo dieťaťa poznať svojich rodičov (pričom matka je žena a otec je muž); zákaz surogátneho materstva a znemožnenie adopcií detí nezosobášenými pármi. Účastníci teda priniesli veľmi čerstvé výskumné zistenia šité na mieru konferenčnej témy aj spoločenského diania.

„Liberáli a konzervatívci hovoria na odlišných platformách: liberáli riešia organizáciu spoločenského poriadku, konzervatívci morálne dobrý život človeka.“ (Juraj Šúst)

Od konkrétnych dát, informácií a interpretácií sa však v diskusiách podarilo preniknúť hlbšie a napĺňať základný zámer stretnutia: hľadať podstatné, základné aspekty, príčiny neporozumenia, rozdelenia – a načrtávať možnosti opačného pohybu. Takto ladená debata sa obzvlášť intenzívne rozvíjala v nadväznosti na keynote lectures pozvaných hostí predsedu Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraja Šústa a komentátora Denníka N Jána Markoša a následne v ich vzájomnej verejnej diskusii.

„Boj o moc vyhrávajú obete: veľa sa im toleruje a majú pocit, že to môžu vrátiť. Preto sa treba zastaviť, keď sa cítime ako obeť, keď cítime spravodlivý hnev.“ (Ján Markoš)

Obaja označili za základ súčasného konzervatívno-liberálneho rozporu rozdielnosť v hĺbke identít. Podľa J. Markoša sa konzervatívci a liberáli rôznia v tom, čo považujú za naozaj dôležité: pre jedných sú to vnútropolitické a geopolitické výzvy, pre druhých „kultúrne vojny“. To isté inými slovami konštatoval J. Šúst, podľa ktorého sa liberalizmus sústredí na organizáciu spoločenského poriadku a konzervativizmus na morálne dobrý život človeka. Konzervatívci sa teda netaja tým, že na prvé miesto kladú „dobro“, ktoré neurčujú oni sami a nemôžu ani nechcú ho slobodne odmietnuť. Naopak, liberáli na prvé miesto kladú „slobodu“, vrátane slobody odmietnuť akýkoľvek jestvujúci morálny poriadok. Problém podľa J. Šústa spočíva v tom, že takýto bezhodnotový rámec je hodnotovo neutrálny iba zdanlivo. Je plne ideologický bez ohľadu na to, že sám seba považuje za a-ideologický a nárokuje si v spoločnosti status „normy“.

„Morálna neutralita štátu nie je možná. Zákony sa interpretujú a súdy rozhodujú na základe dominantnej ideológie spoločenských elít. Rámec a pravidlá hry dnes formuje liberalizmus.“ (Juraj Šúst)

Ako „bod zlomu“ bola teda v tejto diskusii identifikovaná „teória dobrého života“. Konzervativizmus, ale ani liberalizmus nie je voči nej neutrálny. Ani štát nemôže byť voči nej neutrálny, lebo zákony sa prijímajú a interpretujú v určitom hodnotovom rámci. Preto skutočný dialóg nemôže nastať, kým sa niektorá strana diskusie tvári ako neutrálna a nepriznáva si vlastnú identitu. Až jej plné uvedomenie si môže účastníkov sporu viesť po schodíkoch dialógu, ako ich pomenoval J. Šúst: od základného porozumenia, cez úprimný záujem o idey druhého, až po hĺbkové porozumenie.

„V konzervatívno-liberálnej komunikácii vládne asymetria emócií: liberáli voči konzervatívcom cítia najmä hnev; konzervatívci voči liberálom strach.“ (Ján Markoš)

---